La Michaela - neobyčajný obchod v srdci kaviarne

Jantár v alternatívnej medicíne


Jantár je tak starý, ako je samotný čas, je to už  milióny rokov. V dnešnom svete ho stále využívame pre jeho výnimočné liečivé účinky od bolesti kĺbov, artritické ochorenia a dokonca tíši bolesť deťom pri prerezávaní prvých zúbkov. Baltický jantár sa tiež využíva v kozmetickom priemysle a v iných oblastiach života.

Ľudia už dávno predtým, ako sa začal písať čas,  využívali potenciál zo štedrosti prírody v tradičnej medicíne. To čo označujeme ako alternatívna medicína je v skutočnosti základom pre lekársku vedu v rôznych častiach dnešného sveta. Čím viac ľudí hľadá prírodné liečenie a prírodné utišujúce prostriedky od bolesti, tým bližšie sa dostáva k účinnej na celom svete rozšírenej pomoci, ktorú od nepamäti poznáme a to je PRÍRODNÝ BALTICKÝ JANTÁR. Prírodný baltický jantár má unikátne vlastnosti ako nemá žiadny jantár na svete. Známy Hippokrates (460 - 377 pred Kr.), považovaný za jedného z najvýznamnejších lekárov všetkých čias, ktorý položil základy niekoľkým odborom medicíny, zaznamenal v jeho lekárskych prácach liečivé vlastnosti a metódy využitia Baltického jantáru. Tieto poznatky ďalej použili lekári a vedci v stredoveku. V starovekom Ríme sa používal jantár v medicíne ochrana pred rôznymi chorobami. Významný lekár v tých časoch, Calistratus napísal, že jantár ochraňuje ľudí pred „upadnutím do šialenstva", prášok z jantáru zmiešaný s medom lieči zapálené hrdlo, ušné a očné ochorenia a zapíjaný vodou lieči žalúdočné choroby. Pliny, tiež lekár z čias Ríma zaznamenal, že rímske sedliačky nosili jantárové medailóniky, nie iba pre krásu, ale aj ako liek na zdurené uzliny, zapálené hrdlo a podnebie. Vo východných krajinách ľudia verili, že dym z jantáru posilňuje dušu človeka a dodáva odvahu. V ázijských krajinách vyrábali tzv. „Jantárový sirup" zmes jantáru - kyseliny jantárovej (ktorá sa v jantári nachádza) a ópia a používali ju ako sedatívum a proti kŕčom.


V stredoveku sa jantárové koráliky dokonca nosili na liečenie žltačky. Verili, že čarovná moc žltého kamienka by mohla absorbovať nezdravé ožltnutie pokožky a slabosť organizmu. Výrazy ako Oleum succini (jantárový olej), Balsamum succini (jantárový balzam), Extractum succini (jantárový extrakt) sa často používali v predpisoch a záznamoch alchymistov v tých časoch.

V dávnych časoch litvianske kmene používali kadidlo na vyháňanie zlých duchov z mŕtvych a tým mŕtvi získali večný pokoj v duši. Novorodeniatkam zase tento dym pomáhal rásť rýchlejšie, novomanželom mal do života priniesť šťastie a tí, čo išli bojovať do vojny, sa z nej mali vrátiť s víťazstvom. Pred prvou svetovou vojnou sa jantár používal na liečenie rôznych chorôb. Tinktúra získaná z  kúsočkov jantáru a vodky mala zvýšiť sexuálnu potenciu u mužov. V Litve a v cárskom Rusku opatrovateľky detí museli nosiť jantárové náhrdelníky, ktoré ich aj bábätká ochraňovali pred chorobami. Pred druhou svetovou vojnou,  predovšetkým v Nemecku,  sa jantárové koráliky dávali bábätkám, kvôli bezbolestnému prerezávaniu zúbkov a tiež, aby zuby boli silné a zdravé.

Z historických záznamov sa dozvedáme, že lieky na choroby a od bolesti sa získavali výlučne z prírodného prostredia, boli to rôzne minerály, rastliny, bobule a zvieratá. Verilo sa, že čím viac ingrediencií je v lieku, tým je tento liek silnejší a účinnejší. Zaujímavý poznatok od významného poľsko-nemeckého astronóma, filozofa, humanistu, kanonika v katolíckej cirkvi a ekonóma Mikuláša Koperníka, ktorý vytvoril jeho vlastný recept na liek, ktorý sa skladal z 22 špecifických  ingrediencii. Jednou z ingrediencií bol aj baltický jantár. Môžeme pozorovať, že baltický jantár bol vyhľadávaný na rôzne účely od nepamäti. Čo vlastne jantár obsahuje, čo ho robí takým unikátnym pre zdravie ľudí, že sa o tom dozvedáme už z prvých písomných zmienok? Je to jednoduché. Je to látka alebo prísada, ktorá sa nazýva kyselina jantárová. Je to silný antioxidant, ktorý pomáha v boji proti toxickým voľným radikálom a poruchám srdcového rytmu a zabraňuje vyčerpaniu energetických orgánov vrátane mozgu, zvyšuje pozornosť, posilňuje vedomie a významne redukuje negatívne účinky stresu na organizmus. Baltický jantár obsahuje 3 -8 % kyseliny jantárovej, ktorá je vedecky preskúmanou liečebnou látkou používanou v dnešnej medicíne. Najvyšší obsah sa nachádza na povrchu - vonkajšia vrstva jantáru. Existuje množstvo dokumentácie, ktorá zachytáva významnú moc kyseliny jantárovej. Albert Veľký, narodený v roku 1193, nemecký filozof, teológ a prírodovedec, člen dominikánskeho rádu, doctor universalis a učiteľ Tomáša Akvinského, nazval prírodný baltický jantár  - Succinium - a označil ho za najefektívnejší liek v tých časoch, po ktorom nasledovali látky ako castoreum, gáfor, aurum.  Ľudia taktiež vyrábali rôzne tinktúry z piva, vína a vody a vyhlasovali ich za efektívne proti všetkému počnúc žalúdočnými ťažkosťami až po reumatizmus. Dnešný vedecký výskum dokazuje takisto, že kyselina jantárová má veľmi pozitívny vplyv na ľudský organizmus. Posilňuje telo, zlepšuje imunitu, správny chod chemicky procesov a taktiež vyváženosť kyselín.

Kyselinu jantárovú analyzoval priekopník modernej bakteriológie a víťaz NOBELOVEJ CENY, Róbert Koch (1886), ktorý potvrdil pozitívny vplyv a objavil, že neexistuje žiadne riziko nahromadenia nadbytočného množstva kyseliny jantárovej v ľudskom organizme, dokonca aj po prílišnej dávke do tela človeka.

V dnešnej dobe  vyrábame desiatky účinných liekov, ktoré obsahujú kyselinu jantárovú, najmä v USA a Rusku. Dôležitú hodnotu majú farmaceutická na prevenciu proti starnutiu ľudských buniek. Preto sa táto kyselina vedecky nazýva moderným elixírom mladosti. Kyselina jantárová je tiež hodnotná pre športovcov. Doktor Veniamin Khazanov z RAS z Inštitútu Farmakológie vo vedeckom centre v Tomsku napísal: „ Pre starých ľudí je kyselina jantárová nevyhnutná. Je schopná obnovenia energetickej vyváženosti na bunkovej úrovni a takto znovu získaniu mladistvej energie." Tiež vyhlásil, že výsledky potvrdili rovnakú alebo ešte lepšiu pomoc pre organizmus ako priemyselné lieky a za výrazne nižšiu cenu. Ďalší výskum na Univerzite v Hamburgu v Nemecku potvrdil bezpečné a pozitívne účinky kyseliny jantárovej v bunkovom metabolizme.


Kyselina jantárová sa nachádza v rôznych súčasných rastlinách a je to jeden z výživových prvokov. Surové egreše alebo stonky rebarbory, ktoré sú najbohatšie na túto vzácnu kyselinu obsahujú tisíc krát menej tejto významnej látky ako sú kyseliny v baltickom jantári. Sukcináty najmä vápnikové, draslíkové a sodíkové sú extrémne stimulujúce pre ľudský organizmus pre jeho rozvoj a správne fungovanie a používajú sa na lekárske účely.  Sukcináty sú veľmi efektívne po dlhotrvajúcich chorobách a zraneniach. Po ich použití sa rýchlejšie získava imunita, a taktiež duševná spôsobilosť so schopnosťou koncentrácie.

Jantárový olej je ďalší univerzálny liek, ktorý je uznávaný pre jeho priaznivé účinky, zvlášť na reumatické choroby. Giacomo Fantuzzi  vyhlásil  v roku 1652 po jeho ceste do Gdanska (Poľsko): „Ohromne cenný, silný, štipľavý a hustý olej z jantáru. Tento olej má tisíc blahodarných vlastností, tak ako to písali na predpise, ktorý som kúpil v Gdansku, zostavený do úplnej dokonalosti, olej z bieleho jantáru, ktorý sa javí ako najlepší a najdrahší....

Jantárový olej preniká do pokožky veľmi rýchlo, penetruje sa hlboko do tkaniva, kde  pozitívne pôsobí, čo vedie k naštartovaniu väčšiny negatívnych iónov. Tento proces zlepšuje cirkuláciu krvi a utišuje bolesť v svaloch. Po vzore orientálnej medicíny sa tiež jantár používa pri masáži. V tomto prípade, jeho značné baktericídne a elektrostatické vlastnosti zohrávajú najužitočnejšiu úlohu. Živičná smola je ďalším produktom z jantáru, ktorý sa získava jeho suchým destilovaním. Vyrábajú sa z nej vysokokvalitné impregnáty, spojivá a laky, ktoré sa storočia používajú vo výrobe strunových hudobných nástrojov.

Ruskí doktori a vedci opisujú liečbu jantárom takto:

-          na vnútorné použitie: prášok a tinktúra z jantáru, čapíky s  medom, inhalácia ( dym zo zapáleného jantáru )

-          na vonkajšie použitie: jantárové masti, jantárový olej, obklady a masáže z jantárového prášku, akupunktúra s  ihlami s jantárovými špičkami, kúpeľ s jantárovými kameňmi v izbovej teplote a zvýšenej teplote na 37 - 38 °C, kráčanie s bosými nohami po vrstve jemného jantáru, nosenie jantárových šperkov, amuletov, náhrdelníkov a náramkov.

Nepriaznivé podmienky životného prostredia okolo nás blokujú prirodzený tok chemických procesov v bunkách. Tieto bloky ovplyvňujú bunkový metabolizmus a výrazne ovplyvňujú imunitný systém. Prírodná energia z jantáru regeneruje imunitný systém.

Poukazuje na to aj výskum, ktorý sa viedol v Kaliningrade, a viedol ho doktor Nikolai Moshkov (2002). Doktor získal plne efektívne terapeutické výsledky tým, že vmasírovaval prášok z čistého energizujúceho jantáru na postihnuté miesta.

Žijeme v prostredí plnom elektrických zariadení: rádiá, televízory, mikrovlnky, sušiče vlasov, strojčekov na holenie, počítačov  a mobilných telefónov, ktoré pôsobia na náš organizmus. Moderný výskum potvrdil, že sa môžeme proti tomuto negatívnemu vplyvu chrániť tým, že sa spriatelíme s baltickým jantárom a môžeme nosiť napr. jantárové šperky, náhrdelníky, náramky, brošne, prstene alebo prívesky alebo budeme nosiť figúrku či kamienok vo vrecku. Zohriaty jantár mení ionizáciu a pozitívne ovplyvňuje naše psychické rozpoloženie a obnovuje porušené elektrostatické pole. Takto budeme opäť šťastní, plní energie a budeme priťahovať úspech.

Baltická kyselina jantárová je prírodne zmineralizovaná živica. Táto živica pôvodne chránila rastliny proti vírusom, pôsobila ako antibiotikum, látka, ktorá hojila rany. Jej mysterióznosť ešte aj v dnešnej dobe vzbudzuje zvedavosť a neustálu fascináciu ľudí. Jantár vyvoláva úžas a rešpekt zároveň, nikdy nie strach, či hrôzu ako pri iných vzácnych kameňoch. Inšpiroval kúzelníkov, doktorov, vedcov a umelcov. Oni vidia, že je to kameň, ktorý je živý, ktorý sa neustále mení.

Jantár sa pokúša s nami komunikovať,  pochopme a objavme jeho tajomstvo.

Pre tých, ktorí vyrástli s baltickým jantárom z pravekého pralesa, je potešenie s ním každodenne žiť, pretože jeho sila ich lieči, obnovuje pohodu, utišuje bolesť a znižuje stres. Je to priateľ, bez ktorého sa nedá pohnúť.

Informácie poskytované na www.lamichaela.sk slúžia  na poskytovanie informačných a vzdelávacích účelov,  nie sú určené na lekárske liečenie, ani na určenie diagnózy.  Neberieme zodpovednosť za liečbu žiadnej choroby.

8 zlatých pravidiel ako sa máme o jantár starať a čistiť ho!

Jantár je citlivý, preto sa musíme o neho starať s úctou. Existujú určité pravidlá ako sa starať o jantár, aby zostal v perfektnom stave:

1. Nenechávajte jantár na priamom slnku.

2. Vždy použite parfém alebo sprej na vlasy skôr ako si na seba dáte jantárový šperk.

3. Neumývajte riad alebo neperte prádlo s jantárovým šperkom.

4.  Vyvarujte sa styku jantáru s chemikáliami.

5. Ak nosíte jantár stále, tak ho často čistite.

6. Odporúčame jantár vyčistiť v roztoku vody cca 1,5 dcl s 1 lyžicou soli najlepšie morskou (bude plávať - tak tiež zistíte, že je jantár pravý). Nechať ho tam "plávať" cca 30 minúť.  Potom opláchnuť vlažnou vodou. Nechať na utierke voľne vysušiť. Nakoniec ho treba nachvíľu nabiť na slniečku NEPRIAMOM (za oknom). Touto procedúrou pomáhate jantáru, aby sa nevyčerpával, pretože Vás lieči a ochraňuje od negatívnej energie. Pokiaľ nosíte jantár stále, tak túto procedúru odporúčame opakovať raz za mesiac.

7. Jantár môžete krásne vyleštiť panenským olivovým olejom. Stačí jedna kvapka na prst, ktorým olej vmasírujete do šperku. Ak by ste mali na šperku veľa oleja, trošku ho zotrite utierkou. Jantár si zoberie toľko oleja na vyleštenie, koľko treba.

8. Ďalšia metóda na vyleštenie jantáru je metóda s použitím ovčej vlny.

Ako rozoznať pravý jantár od nepravého


Jantár sa formoval zo živice a obsahuje kyselinu jantárovú, sukcinát. Živica tečie pod kôrou a chráni strom pred útokmi hmyzu, pred škodami napáchanými búrkami alebo inými poškodeniami na rozdiel od miazgy, ktorá je tekutá, nachádza sa vo vnútri stromu a poskytuje mu živiny. Živica tečie ako syrup a má veľmi jednoznačnú borovicovú vôňu. Táto borovicová vôňa je sladkastá, ktorá sa nazýva odborne terpén (terpény sú prevažne látky rastlinného pôvodu, ktoré sú dôležité pre rastliny napr. ako lákače opeľovačov, lebo sú farebné a voňavé).  Ak sa zadívate na fotografie ihličnanov v hustých lesoch, uvidíte svetlý, hmlistý oblak, ktorý sa tiahne nad týmito stromami a je to z dôvodu aromatických chemikálií, ktoré tieto stromy vylučujú. Jantár sa vytváral milióny rokov zozkladním terpénov. Nedozretý jantár sa nazýva kopál, ktorý ešte nie je dostatočne zmineralizovaný (terpény v ňom nie sú dostatočne rozložené).


 

 

Nie je tak náročné označiť pravý jantár od nepravých plastových napodobenín alebo kopálu. Môžete vyskúšať niekoľko jednoduchých testov:

 


1. Kopál(nevyzretá živica) alebo plastová napodobenina sa rozpúšťajú sa v rozpúšťadlách. Vezmite si pár kvapiek acetónu alebo alkoholu a pokvapkajte na povrch vzorky. Ak sa stane povrch lepkavý alebo poškodí zlatú koňakovú farbu vašej vzorky, tak si buďte istý,  že to nie je pravý jantár. Jantár by sa nerozpustil v takýchto rozpúšťadlách a zostal by nepoškodený.


2. Jantár sa neroztopí, ale vyhorí ako kadidlo. Kopál sa topí, rovnako aj plast. Navyše plastová napodobnenina, keď horí vypúšťa hrozný chemický zápach. Kopál môže uvoľňovať podobnú vôňu ako jantár. Jantár vonia sladko, borovicovo a  veľmi príjemne, preto sa stáročia používal ako kadidlo.

3. Jantár pláva na povrchu slanej vody. To je dôvod prečo miestni ľudia z pobrežia baltického mora ho hľadali (v dnešnej dobe už veľmi ťažko) vyplavený na plážach, zvyčajne po silných búrkach. Jantár sa odlupuje z vrstvy, ktorá sa nazýva modrá, ktorá sa nachádza pod nánosmi a hlinami na dne mora.  Plast a kopál sa potopia v slanom roztoku (1 diel soli nechať úplne rozpustiť v 2 dieloch vody), zatiaľ čo jantár bude pekne plávať.



Všetky naše jantárové šperky sú z prírodného baltického jantáru a sú získané s dôveryhodného zdroja  a ich pravosť je overená certifikátom z gemologického laboratória.


 


Jantárová komnata je miestnosť v Katarínskom paláci v ruskom meste Petrohrad. Ako už samotný názov hovorí, dekorácia miestnosti je vyrobená z jantárových panelov. Ornamenty vytvorené z rôznych farebných odtieňov jantáru sú doplnené florentskými mozaikami z drahých kameňov, zrkadlami, drevenými pozlátenými ornamentmi a sochami tak, že výzdoba pokrýva kompletne celú plochu stien miestnosti. Pre svoju nádheru a vysokú estetickú hodnotu je niekedy považovaná za ôsmy div sveta.

Základ dnešnej výzdoby (jantárové panely) bol zhotovený začiatkom 18. storočia v Prusku. V roku 1716 boli panely darované ruskému cárovi Petrovi a s ich použitím a dotvorením vytvoril taliansky architekt Rastrelli, Jantárovú komnatu, ako ju poznáme dnes. Počas druhej svetovej vojny ju odviezli do Kalingradu a od tej chvíle je jej osud neznámy. Po vojne bola podľa zachovaných fotografií a dokumentácie vyrobená jej kópia.

Hľadanie miesta pre Jantárový kabinet

V r.1716 jantárové panely v osemnástich debnách dopravili podľa želania Petra I. do nového hlavného mesta Ruského impéria -  Petrohradu. Peter I. tam zakladal prvé múzeum v Rusku - Kunstkameru a podľa rozhodnutia imperátora mal byť Jantárový kabinet jedným z najvzácnejších exponátov. Po tom, čo boli po transporte pod vedením petrohradského gubernátora A.D. Menšíkova debny otvorené, ukázalo sa, že niektoré panely neboli úplne dokončené a ich okamžitá inštalácia a vystavenie nebolo možné, preto sa rozhodlo o dočasnom uskladnení panelov v galérii Letného paláca. Peter I. tak ani do svojej smrti inštalované dielo vo svojej vlasti nevidel. Nakrátko boli panely vystavené v r. 1734 počas panovania imperátorky Anny Ivanovny.

O dôstojnom umiestnení tohoto umeleckého skvostu rozhodla až imperátorka Alžbeta I., dcéra Petra I. Panely Jantárového kabinetu mali krášliť audienčnú sálu jej Zimného paláca v Petrohrade. Projektom výstavby poverila svojho dvorného architekta  Francesca Bartolomea Rastreliho. Už pri projektovaní bolo architektovi jasné, že samotné panely nebudú postačovať na výzdobu celej sály. Preto do výzdoby zakomponoval nové prvky - pilastre vo vyrezávaných zlatých rámoch vyplnené zrkadlami objednanými z Francúzska, drevená a pozlátená výzdoba ríms až po strop, takisto pozlátená výzdoba rámov okien a dverí. Už pri projektovaní bolo jasné, že do kompozície bude chýbať jeden jantárový rám na zrkadlo, keďže pôvodné boli iba tri. Štvrtý Rastrelli navrhol vyrezať z dreva. Tento nápad ale cárovnú veľmi rozhneval. Problém vyriešil v r. 1745dar pruského kráľa Frodricha II., ktorý sa dozvedel o probléme s chýbajúcim rámom a dal vyrobiť v Konigsberguštvrtý rám z jantáru. Vo výzdobe rámu boli použité alegorické symboly ruskej moci - cárska koruna a dvojhlavý orol.

V rokoch 1746 - 1753sa Zimný palác a jeho miestnosti niekoľkokrát prestavovali, preto aj Jantárový kabinet bolo treba niekoľkokrát premiestňovať.

Vznik Jantárovej komnaty

Katarínsky palác

V r. 1743 imperátorka Alžbeta I.začala trinásťročnú generálnu prestavbu svojej letnej rezidencie v Cárskom Selena jedinečné hlavné cárske sídlo. V novom Katarínskom palácii chcela mať tiež veľkolepú miestnosť vykladanú drahými kameňmi podľa vzoru jantárovej audienčnej sály v Zimnom paláci. Výroba novej výzdoby bola však vo vtedajších pomeroch nemožná - cárska umelecká dielňa nedisponovala potrebnými technickými ani ľudskými kapacitami, takisto nebol dostatok vhodného materiálu. Preto poverila Rastrelliho vytvorením miestnosti s použitím jantárových panelov zo Zimného paláca. V r. 1753 tak začína vznikať Jantárová komnata, ako ju poznáme dnes.

Výzdoba Jantárovej komnaty

Jantárová komnata - panely so zrkadlami

Rastrelli musel znova riešiť problém ako pokryť obmedzeným množstvom jantárových platní ešte väčšiu plochu (nová miestnosť v Katarínskom paláci mala 96 m2). Opäť použil zrkadlové pilastre, ako aj ďalšiu veľkolepú figurálnu a ornamentálnu výzdobu z pozláteného dreva. Tri steny miestnosti sú pokryté ôsmimi veľkými obdĺžnikovými jantárovými panelmi so zdvojenými zrkadlovými pilastrami vo vyrezávaných pozlátených drevených rámoch, v ktorých sú umiestnené svietniky z pozláteného bronzu. Štvrtá stena s troma veľkými oknami nie je ozdobená jantárom. Medzery medzi oknami sú tiež vyplnené zrkadlami, čo opticky ešte zväčšuje miestnosť. Výzdobu Rastrelli rozčlenil do troch úrovní:

  • V prostrednej časti sú najväčšie jantárové panely s plochou výzdobou, v strede ktorých sú umiestnené bohato zdobené obdĺžnikové alebo oválne rámy. Každý z týchto štyroch panelov mal odlišnú kompozíciu skladajúcu sa z mohutných girlánd, ornamentov, mušlí a figúrok ľudí. Na priehľadné tabuľky jantáru boli vygravírované ornamenty a pod ne bola podložená zlatá fólia. Do jantárových rámov uprostred panelov boli vložené namiesto pôvodných malieb štyri florentské mozaiky z drahých kameňov v bronzových rámoch. Mozaiky boli zhotovené z drahých kameňov podľa malieb Giuseppe Dzokkiho. Mozaiky alegoricky zobrazovali päť zmyslov človeka („Chuť", „Zrak", „Sluch" a spoločne „Hmat a Čuch"). Prázdny priestor v rámoch Rastrelli vyplnil dekoratívnymi kompozíciami s iniciálami imperátorky „EI" (Elizaveta I.). Medzery medzi panelmi a pilastrami sú vyplnené plochými jantárovými mozaikami.
  • Spodná úroveň je pokrytá obdĺžnikovými horizontálne položenými panelmi s plochou výzdobou. Každý panel má uprostred okrúhly rám, v ktorom sa striedajú dva motívy - štylizované iniciály Fridricha I. („FR"- Fridericus Rex) s kráľovskou korunou a pruský orol s rovnakým motívom na hrudi.
  • Vrchná úroveň nad centrálnymi panelmi až po strop je vyplnená maľovanými imitáciami jantárovej výzdoby, drevenými pozlátenými soškami amorova svietnikmi.

Celkovo miestnosť osvetľovalo 565 sviecí v bronzových a drevených pozlátených svietnikoch, ktorých svetlo sa odrážalo od 24 zrkadlových pilastrov a dvoch veľkých zrkadiel umiestnených medzi oknami. V rohu miestnosti bol umiestnený rohový stolík s jednou nohou, ktorý navrhol sám Rastrelli. Neskôr bol tento stolík tiež obložený jantárom. Súčasťou zariadenia Jantárovej komnaty boli francúzske stĺpové hodiny z pozláteného bronzu na jantárovom stolíku, komody z ohýbaného dreva ruskej výroby, čínsky porcelán a biele drevené zasklené vitríny, v ktorých bola uložená zbierka výrobkov z jantáru 17. -18. storočia nemeckej, poľskej a petrohradskej provenencie.

Celá výzdoba Jantárovej komnaty bola dokončená v 60. rokoch  18. storočia. Počas štyroch rokov bolo na výzdobu Jantárovej miestnosti použitých vyše 450 kg jantáru tej najvyššej kvality. Vďaka budovaniu Jantárovej komnaty, ako aj neustálej potrebe ďalších umeleckých predmetov z drahých kameňov sa pri cárskom dvore vybudovala jedna z najlepších dielní na spracovanie jantáru a iných vzácnych kameňov v Európe.

Výzdoba Jantárovej komnaty bola v 50. rokoch 19. storočia doplnená dvojmetrovou jazdeckou sochou pruského kráľa Fridricha II.  ktorá bola zmenšenou kópiou originálu postaveného v Berlíne a ktorú dostal ako dar cár Mikuláš I..

Zmiznutie Jantárovej komnaty

2. svetová vojna znamenala pre Jantárovú komnatu začiatok konca. Už počas prvých dní vojny sa začali v Katarínskom paláci evakuačné práce, ktorých cieľom bolo zachrániť poklady cárskych palácov. Evakuácia začala 30. júna 1941 a trvala 83 dní, počas ktorých sa prepravovali umelecké diela do miest Novosibirsk, Sverdlovsk, Sarapul a Leningrad. Panely Jantárovej komnaty mali byť takisto odvezené do bezpečia, ale boli príliš krehké a hrozilo, že budú pri snímaní zničené. Preto sa rozhodlo o ich ponechaní na mieste a zakonzervovaní. Panely obalili papierom, gázou a vatou, okná zadebnili hrubými drevenými doskami a priestor medzi nimi vyplnili pieskom.

17. septembra 1941 bolo mesto Puškin obsadené nacistickými jednotkami. V priebehu 36 hodín celú Jantárovú komnatu demontovali a odviezli z Ruska do nemeckého Konigsbergu. V tamojšom zámku boli vystavené jantárové panely, pozlátené drevené dvere a tri florentské mozaiky (štvrtá sa stratila) do konca vojny. Po skončení vojny sa Jantárová komnata záhadne stratila a originál dodnes nebol nájdený.

Obnova Jantárovej komnaty

Rekonštrukcia Jantárovej komnaty, dielňa

Keďže sa ani po skončení vojny nepodarilo Jantárovú komnatu nájsť a niektoré indície smerovali k tomu, že bola zničená, bolo v júli 1979 rozhodnuté zrekonštruovať tento historický skvost nanovo podľa dochovaných dokumentov. Šlo však o komplikovanú záležitosť, nakoľko neboli dochované všetky potrebné informácie o detailoch výzdoby miestnosti, postupovalo sa podľa pôvodných nákresov a dobových fotografií. Rekonštrukcia prebiehala pomaly, súbežne s pátraním po origináli.

Autorom projektu znovuvytvorenia Jantárovej komnaty bol Alexander A. Kedrinskij a na rekonštrukcii sa podieľali špecializované tímy prevažne sovietskych reštaurátorov. Už v r. 1980  zrekonštruovaný strop (ale nie podľa originálu), vrchná časť výzdoby stien s maľovanými imitáciami jantárovej výzdoby, pozlátenými soškami amorova svietnikmi a umelecké drevené parkety. Časti s chýbajúcou jantárovou výzdobou boli zakryté plátnom. Keďže dokumentácia k stropu sa nezachovala, na strop bol namaľovaný obraz talianskeho maliara Tepola „Chronova svadba" z 18. storočia. Pri rekonštrukcii Komnaty bol použitý výhradne kvalitný baltický jantár ťažený stáročia v osade Jantarnyj na pobreží Baltického mora. Ešte oveľa zložitejšou prácou, ako výroba jantárových panelov sa ukázala výroba florentských mozáik. Bolo treba nájsť nielen zodpovedajúci odtieň každého kameňa, ale aj rovnakú štruktúru kresby.

V r. 1994 bola dokončená obnova jantárových panelov v spodnej časti Jantárovej komnaty a rohový stolík. O dva roky neskôr, v r. 1996 reštaurátori dokončili prvú florentskú mozaiku „Zrak". V r. 1997 bolo v Nemecku objavených niekoľko originálnych častí výzdoby Jantárovej komnaty, medzi nimi i mozaika „Hmat a čuch" a drevené komody. V r. 2000 do projektu obnovy Jantárovej komnaty zapojila aj nemecká spoločnosť Ruhrgas, ktorá na obnovu poskytla 3,5 milióna amerických dolárov. Rekonštrukcia bola definitívne ukončená v máji 2003 (31. mája 2003) pri príležitosti 300. výročia založenia mesta Petrohrad a sprístupnená verejnosti. Celkové náklady nebolo možné vzhľadom na dlhú dobu rekonštrukcie presne vyčísliť, odhady sa však pohybujú v rozpätí desiatok miliónov amerických dolárov.

Pramene

  1. ? Scott-Clark, C., Levy, A., The Amber Room: The Fate of the World's Greatest Lost Treasure. Walker & Company, New York, 2004, 416 s.
  • wikipedia
contents ©2019 La Michaela - neobyčajný obchod | powered by Quick.Cart